História obce
Okolie obce Bernolákovo bolo osídlené už v období mladšej doby kamennej. Oveľa cennejšie nálezy však máme z obdobia doby bronzovej, čo nám dokazuje bohatý nález v šesťdesiatych rokoch minulého storočia keď sa našli bohato vyzdobené hroby. Bohato, pokiaľ pokladáme nástroje dennej potreby a šperky za bohatstvo, čím aj z hľadiska historického bezpochyby nálezy sú. Až 8 storočie nám zanechalo o niečo viac dôkazov o osídlení. Opäť v minulom storočí, na konci päťdesiatych rokov nálezy veľkého významu priniesli viac o avarsko slovanskom osídlení tejto oblasti. Niekoľko hrobov, zbraní aj zvierat. Ak ale túžite po poznaní prvej písomnej zmienky z oblasti obce, je aj prvou písomnou zmienkou o obci a pochádza z roku 1209. Písomná zmienka hovorí o obciach Ceki, Casteilan, Jengurg a iných, čo sú v súčasnosti Bernolákovo, Farná a Svätý Jur ako o dare pre správcu pivníc Šebesa od samotného kráľa Ondreja II. šebes sa tým aj stal zakladateľom grófstva vo Svätom Jure a Bernolákovo v takmer celej histórii Uhorska patrilo pod panstvo Svätý Jur.
Obec získala v roku 1216 názov Cheki a dôvod tohto pomenovania nie je tak celkom istý. Jedna teória hovorí o tom, že názov pochádza zo starého maďarského slova csek, čo znamená brodiť sa. Neskôr tento význam prebrali Maďari a pomenovali obec Cseklész. Z iných materiálov máme zas informácie o tom, že v dobe pred 13 storočím na území Bernolákova boli dve osady a to Čeki a Lužnica.

Hrad Čeklís
Ak ste niekedy počuli pomenovanie hradu Čeklíš, jeho názov samotný vychádza z vtedajšieho názvu obce. Ten stál na kopci Várdomb a podľa obecnej kroniky bol postavený už v období prvých vpádoch Tatárov v priebehu 13. storočia a patril kráľovi Karolovi Róbertovi. Hrad zmenil majiteľa niekoľko krát. Po kráľovi ho ako dar dostal Abrahám Vereš, neskôr Apponyiovci a v roku 1458 ho aj s obcou dostala Barbora Dengelengi. Prvý obecný úrad a pečať mala obec v 16. storočí. Rok 1553 bol opäť rokom zmeny majiteľa hradu, keď ho získal Ondrej Báthory. V okolí obce a hradu sa neraz sústreďovali vojsko pri protitureckých vpádoch, ale aj pri povstaniach. Obdobie povstaní Františka Rákocziho II znamenalo zánik hradu, kedy ho celkom zničili. Hrad už vtedy slúžil len ako strážna a hospodárska budova. Celkom zničený čakal len na dorazenie a už sa nikdy nezačalo s jeho rekonštrukciou. Hrad tiež nazývajú ľaliovým hradom, čo vyplýva z obrazu starej pečate s troma ľaliami.

Esterházyiovci
Neďaleko od miesta hradu si rodina Esterházyiovcov postavila nové sídlo, kaštieľ, ktorý stojí do dnes, škoda len že ako spustnutá budova bez záujmu, alebo skôr nemožnosti vstupu investície. Zrejme nutnosť zachovať pokoj pre hráčov golfu nedovolí akékoľvek značné rekonštrukčné práce. Esterházyiovci boli spojencami Habsurgovcov a vo Viedni boli vždy vítaným rodom na panskom dvore. Oni sa rok po morovej epidémii rozhodli postaviť kaštieľ, o ktorom si viac povieme v samostatnej sekcii kaštieľa. Patril medzi jedny z najkrajších barokových stavieb na južnom Slovensku a postavený v štýle francúzskych sídiel spolu s veľkou záhradou, parkom, sídliacim s oborou pre vysokú zver pôsobil naozaj honosne aj pre prípadne šľachtické návštevy zo zahraničia. Rodinný erb Esterházyiovcov mali umiestnený priamo vo vstupnej bráne. Modrý podklad mal zlatú korunu so zlatým vtákom, ktorý v jednej nohe drží meč a v druhej tri ruže. O tom, že Esterházyovci žili honosne niet pochýb. V roku 1766 sa tu napríklad konal veľký bál, ktorý pozval celý kráľovský dvor a bohaté večierky dali jasne najavo, komu nebolo hlboko do vrecka. Dokonca sa konal bohatá jarmok, ktorý pozval obchodníkov z ďalekých krajín ako Arménsko, Rusi, obchodníci z Anglicka, Holandska, ale aj z Turecka, ktorí tu tiež

Mária Terézia a textilná manufaktúra
O rozvoj obce sa tiež v minulosti zaslúžila samotná Mária Terézia keď tu v roku 1766 zriadila manufaktúru, ktorá vyrábala súkno ale aj iné textílie. Táto manufaktúra mala pritom zaujímavé privilégiá, ktoré jej umožňovali sa rozrastať aj bez súhlasu a povolení, oslobodzovala od daní zahraničných investorov na niekoľko rokov ale napríklad poskytovala aj rôzne druhy ochrany ľudí, ktorí patrili manufaktúre. Za pár desaťročí dokázal podnik vyrábať kvalitné textílie, ale posledná zmienka o fabrike pochádza z roku 1792, kedy sa začali prejavovať aj iné podniky na Slovensku a tvorili tak úspešnú konkurenciu, ktorá nakoniec tej Čeklískej neponúkala vidiny na takú existenciu ako v čase jej vzniku. Podnik patril medzi významné v tomto regióne aj preto, že zamestnával niekoľko stoviek ľudí, dievčat aj starších žien. Získali tak obživu, na túto domu aj slušný zárobok a ako jedna z mála manufaktúr svoje výrobky mohla vyvážať aj na rakúsky trh.

Anton Bernolák
Pre Antona Bernoláka máme na našich stránkach samostatnú stránku, avšak z dôvodov, že patrí do histórie a obec si ho pripomína, patrí sa ho spomenúť aj tu. V obci pôsobil na miestnej fare v období od 1787 do roku 1791. Významný kňaz, spisovateľ a v podstate aj národný buditeľ. Aj v obci Bernolákovo, teda vtedy Čeklís, tvoril a písal. V roku 1970 dokončil svoje dielo – Slovenská gramatika.

18. 19. a začiatok 20. storočia
V období 18. storočia bola vybudovaná pošta a tu stanica na trase Bratislava – Blatné. Nachádzali sa tu pozemky le aj veľká chovnica oviec. Kaštieľ v obci bol stále sídlom rodiny Esterházyovcov, ktorí boli v okolí najbohatší, najvplyvnejší ale tiež najváženejší. Významne obec zasiahli povolávacie rozkazy do vojska 1. svetovej vojny. Samozrejme, že vojna poznačila všetky kraje. Čeklíska kronika podľa oficiálnych zdrojov obce sama pri hľadaní zdrojov píše, že obec niesla stratu chlapov ťažšie. A neskôr opäť, keď si cisár zažiadal, museli narukovať aj slabší, aby naplnili stavy rakúsko-uhorskej armády. 43 obetiam vojny, ktorí sa domov nevrátili postavila obec pri kostole pomník.

Prvá Československá republika
Vytvorenie Československej republiky znamenalo odtrhnutie od Maďarska, ktoré držalo Slovensko v „zajatí“ takmer 1000 rokov. Znamenalo tiež spojenie dvoch podobných národov, ktorých história sa každému uberala po vpáde starých Maďarov celkom iným smerom a predsa si k sebe našli po dlhých storočiach cestu. Vznik republiky spôsobil masovú výstavbu úradov, škôl, bral sa ohľad na vzdelanie a práve tieto zmeny sa nevyhli ani obci Čeklís, dnešnému Bernolákovu. Prvým zvoleným starostom v Československej obci Čeklís bol Jakub Príkopský. 10. októbra 1937 bol odhalený pamätník Antona Bernoláka, ktorý má svoje miesto v blízkosti miestneho kostola. Autorom busty bol Fric Motoška. Vtedy už mala obec niekoľko krčiem, potrebné úradné budovy a aj niekoľko obchodos so zmiešaným tovarom a potravinami.

Prvá Slovenská republika
Viedenská arbitráž ponechala Čeklís Maďarsku. Maďarské vojsko obec obsadilo 10. októbra 1938 a začalo s okamžitými zmenami. Inak slovenské obyvateľstvo začalo mať problémy, keďže sa zo dňa na deň z nich stali Čechoslováci na Maďarskom území. O niekoľko mesiacov v marci nasledovného roku ale obec zachránilo vytvorenie prvého samostatného slovenského štátu, prvej Slovenskej republiky.

II. svetová vojna
II. svetová vojna poznačila celú Európu a zmenám sa nevyhlo ani Bernolákovo. Začala sa 1. septembra 1939. V nasledujúcich rokoch v obci prebiehala výstavba školy, obecného úradu. Viacero mužov slovenskej armády v budove školy malo svoje útočisko pred tým, než odišli k povstalcom. Tam sa neskôr usadili aj nemecké velenie. Nemci si postavili protilietadlové delá, ktoré nepatrili medzi veľmi vyťažené. Miesta, kde stáli sa nachádzali v blízkosti miest, kde kedysi stál stredoveký čeklísky hrad. Oslobodenie prišlo v skoré ráno dňa 2. apríla 1945. Červená armáda osloboditeľov v širokom okolí utrpela mnohé straty a práve Čeklís bol miestom, kde sa zriadila pre nich poľná nemocnica. Skôr ako stihla vojna skončiť, z kaštieľa ušiel Karol Esterházyi. Ponechal tak kaštieľ bez akejkoľvek vlády, ochrany. Nedokázal so sebou vziať všetok majetok a takmer okamžite sa miestne obyvateľstvo vydalo rabovať. Chudoba a obyvateľstvo zasiahnuté vojnovými útrapami smerovalo za peniazmi a cennosťami. Stratilo sa tak množstvo cenných obrazov, bohatá zbierka parožia, kožušín, cennosti, nábytok a mnohé predmety dennej potreby. Rok 1947 úradne rozdelil majetok Esterházyiovcov. Bolo to roku 1948 11. júna, kedy sa rozhodlo na obecnom zasadaní o novom názve pre obec. V tomto čase si zmenili názov niektoré obce, ktorých poznačil najmä maďarský alebo nemecký vplyv. Medzi návrhmi bol aj názov Krásnodar. Na šťastie sa však najviac zapáčil názov vzdávajúci poctu kňazovi pôsobiacom v obci, v ktorej tiež napísal niektoré svoje diela.